Rozhovory

V súčasnosti máte rozpracovaných niekoľko modernizačných projektov. Železničná trať medzi Bratislavou a Žilinou je už takmer kompletne zmodernizovaná. Teraz prichádzajú na rad úseky od Žiliny do Košíc. Môžete o týchto investíciách povedať niečo bližšie?

12. novembra sa nám podpisom zmluvy na uzol Žilina podarilo položiť základný kameň na dokončenie modernizácie trate z Bratislavy do Žiliny. Predpokladáme, že tento posledný úsek bude dokončený o 48 mesiacov po odovzdaní stavby, a tak po viac ako 20 rokoch budeme mať zmodernizovanú časť dôležitého železničného ťahu. V júli sme odovzdali stavenisko projektu Poprad – Lučivná. Účelom stavby je modernizovať technickú infraštruktúru trate, ktorá po následnom vybudovaní GSM-R a pracoviska centrálneho riadenia dopravy v Poprade v rámci nasledujúcich projektov umožní rýchlosť vlakov 160 km/h. Vybudujú sa dva nové podchody pre cestujúcich. V celom modernizovanom úseku sa zrušia existujúce železničné priecestia. V miestach s obytnou zástavbou, teda v Poprade, Svite a Lučivnej, budú pozdĺž trate vybudované protihlukové steny. Modernizovaná bude zabezpečovacia a oznamovacia technika, trakčné vedenie a tiež ostatná súvisiaca infraštruktúra spolu s dotknutými inžinierskymi sieťami. V úseku Poprad – Svit bude vybudované obojsmerné traťové zabezpečovacie zariadenie. Najvýznamnejšou časťou stavby je rekonštrukcia koľajovej časti stanice Svit a preložka trate v mieste zastávky Lučivná. Nástupištia v stanici a zastávke budú mať výšku 550 mm nad temenom koľajnice a budú s bezkolíznym – mimoúrovňovým prístupom cestujúcich a s úpravou všetkých komunikácií pre chodcov v priestoroch staníc a zastávok pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu.

Tento rok sa vám tiež podarilo pripraviť viacero ďalších investičných projektov.

V septembri sme presmerovali dopravu na nový traťový úsek cez viadukt a tunel Diel, prerazili sme tunel Milochov, a tým sme sa priblížili k dokončeniu najnáročnejšej trasy za éry samostatnosti ŽSR. Úplnou novinkou je premostenie vodnej nádrže Nosice železničným mostom.  Dokončenie celej modernizácie Púchov – Považská Teplá bude v decembri 2021. Po ukončení tohto projektu a inštalácii zabezpečovacích zariadení budú môcť vlaky na celej trati Bratislava – Žilina jazdiť rýchlosťou až do 160 km/hod.  V súčasnosti sú rozpracované v príprave projektovej dokumentácie v rôznych stupňoch (EIA procesy, stavebné zámery, dokumentácia pre stavebné povolenie, inžinierska činnosť k zabezpečeniu stavebných povolení) úseky Paludza – Liptovský Hrádok, Liptovský Hrádok – Lučivná, Poprad – Spišská Nová Ves, Krompachy – Kysak, Kysak – Košice.

Venujete sa taktiež problematike zvyšovania bezpečnosti železničných priecestí, budujete záchytné parkoviská s enormným nárastom dopravy a plánujete zvýšiť podiel elektrifikovaných tratí. Aké máte novinky v tejto oblasti?

Budovanie záchytných parkovísk v blízkosti železničných staníc je jedným z najdôležitejších trendov vo verejnej doprave. Ich úlohou je zvýšiť komfort cestujúcich a zatraktívniť cestovanie verejnou dopravou. Dostupné záchytné parkoviská prispievajú k tomu, aby ľudia presadli z áut do vlakov a pohodlne sa dopravili do mesta. Nemusia byť v strese, kde zaparkujú, či obávať sa dopravných kolón. Ekologický rozmer cestovania verejnou dopravou je zjavný. V minulom roku bolo dané do prevádzky parkovisko v Pezinku a tento rok sme ukončili projekt Parkovisko pre integrovanú automobilovú dopravu v obci Ivanka pri Dunaji, ktoré je situované pri železničnej zastávke Ivanka pri Dunaji so 158 parkovacími miestami. Ďalšie záchytné parkoviská financované z eurofondov sú plánované v Nových Košariskách a Zohore.  Rokujeme so samosprávami o možnosti  vybudovania parkovísk v rámci ich investičných počinov s tým, že môžeme poskytnúť prenájom vhodných pozemkov a sme pripravení rokovať s ďalšími samosprávami o podobných projektoch typu park and ride. Zatiaľ boli úspešne zrealizované takéto projekty  v mestách ako Gbely a pripravujeme ďalšie, ako napríklad v Malackách. Snažíme sa vyzývať zástupcov samospráv, aby nás kontaktovali vo veci projektov záchytných parkovísk. Cieľ tohto projektu je jasný, a to zvýšenie prepravy verejnosti po železnici a odľahčenie cestnej siete.

V rámci priaznivého dopadu na ekológiu pokračujeme aj s elektrifikáciou tratí. Vo vysokom štádiu rozpracovanosti máme trasy  Moldava nad Bodvou – Haniska pri Košiciach, Bánovce nad Ondavou – Humenné a  Zvolen – Fiľakovo. Do konca roku 2023 ŽSR plánujú elektrifikáciu trate z Devínskej Novej Vsi do Marcheggu spolu s obnovou historického mosta ponad rieku Morava. Ide o dôležitú spojnicu medzi SR a Rakúskom v rámci schváleného nosného severného prepojenia medzi metropolami Bratislava a Viedeň.

Často medializovaným je traťový úsek Bratislava – Dunajská Streda – Komárno, ktorého aktuálne kapacitné možnosti neumožňujú navýšenie počtu vlakových súprav. Na riešení tohto problému pracujete v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR.

Projekt úsek Bratislava – Dunajská Streda – Komárno  je v súčasnosti vo fáze štúdie uskutočniteľnosti, ktorá je finalizovaná na základe pripomienok vznesených zo strany ŽSR. Následne bude štúdia postúpená na Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR na posúdenie. V rámci odporúčaného variantu štúdie by malo ísť o elektrifikáciu trate a jej čiastočné zdvojkoľajnenie, vrátane vybudovania nového železničného spojenia z Kvetoslavova do Šamorína. Pre zvýšenie priepustnosti trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno sa v odporúčaných variantoch štúdie uvažuje s dĺžkou nástupíšť 200 m.

Pokiaľ ide o realizáciu projektu, zámerom ŽSR je realizovať projekt ako komplexnú líniovú stavbu, nie jednotlivo konkrétne opatrenia, nakoľko iba tak sa dosiahne celospoločenský prínos projektu. ŽSR definovali zámer prípravy projektovej dokumentácie pre túto stavbu do zásobníka projektov pripravovaného programového obdobia pre čerpanie zdrojov EÚ – roky 2021 - 2027. V tomto období rovnako počítame s jeho realizáciou.

Aké ďalšie investície plánujete, ktoré sú tie najvýznamnejšie?

Po viac ako 3,5 rokoch procesov verejného obstarávania sme s partnermi podpísali zmluvu na modernizáciu železničnej trate Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/ČR. Pre modernizáciu IV. koridoru v úseku Devínska Nová Ves (mimo) – Kúty št. hr. prebieha spracovanie projektovej dokumentácie s následnou realizáciou.  Tu je dôležité uviesť, že pôjde o prvý úsek na sieti železníc v SR, ktorý bude modernizovaný na rýchlosť 200 km/h, pričom jazda vlakov bude riadená pod kontrolu systému ERTMS – ETCS úrovne L2. Pre rozvoj turistického ruchu z vlastných zdrojov rekonštruujeme aj ozubnicu na trase Štrba – Štrbské Pleso. ŽSR boli úspešné v schvaľovaní Žiadosti o financovanie projektov z Nástroja na prepájanie Európy a boli nám schválenie finančné zdroje pre modernizáciu časti traťového úseku Čadca (mimo) – Čadca št. hr., konkrétne úsek Čadca (mimo) – Svrčinovec.

V rámci modernizácie uzla Bratislava, ŽSR spustili proces EIA pre vetvu východ a vetvu západ, a zároveň je naším zámerom aj spustenie tohto procesu pre vetvu juh. Uzol Bratislava je jedným z najdôležitejších uzlov na sieti a pre zvládnutie kapacitných požiadaviek je jeho modernizácia nevyhnutná. Rovnako sme vlastnými kapacitami vypracovali štúdiu realizovateľnosti pre optimalizáciu traťového úseku Prievidza – Jelšovce a v najbližšom období by malo prísť k spusteniu procesu EIA s následnou projektovou prípravou stavby. Aktuálne pripravujeme zadanie tejto stavby.

Do konca tohto roka spracovávame Priority modernizácie a rozvoja železničnej infraštruktúry pod gesciou ministerstva dopravy a výstavby v súčinnosti s Ministerstvom financií SR MDV SR. Našou snahou je, aby sa do priorít dostala okrem pokračovania modernizácie koridorov aj modernizácia uzla Košice, zlepšenie parametrov nekoridorových tratí a dobehnutie definovanej odloženej údržby železničných tratí a staníc. Ako vidíte, ŽSR naozaj nezaháľajú.

Aktualizovali ste aj vašu stratégiu – projektovo do roku 2030 a výhľadovo do roku 2050. Aké budú vaše najväčšie priority v rámci tento stratégie? Kam sa budú železnice uberať a do akých projektov budete predovšetkým investovať?

Aktualizácia Stratégie ŽSR sa nachádza v záverečnej fáze prípravy. V rámci stratégie patrí k prioritám prinavrátenie tratí do normového stavu, ktoré časom degradovali z dôvodu nedostatku finančných zdrojov a kapacít údržby. Rozvojové zámery ŽSR sú podmienené aj legislatívou EÚ, kde podľa nariadenia EPaR č. 1315/2013 by ŽSR mali modernizovať trate zaradené do základnej siete TEN-T do roku 2030 a trate zaradené do súhrnnej siete TEN-T do roku 2050. Na základe týchto skutočností bude aj naďalej patriť medzi priority pokračovanie modernizácie tzv. „severného koridoru“ smerom do Košíc. Medzi výhľadovými zámermi sa však nachádzajú aj trate tzv. „južného koridoru.“ Medzi výhľadové strategické zámery sú v neposlednom rade rovnako zaradené predovšetkým modernizácie, optimalizácie a elektrifikácie tratí, ktorých realizáciou vznikne predpoklad, aby sa železničná doprava stala nosným systémom verejnej osobnej dopravy – tak ako je deklarované v strategických dokumentoch na európskej, ale aj národnej úrovni. Významným prvkom pri tomto zámere je aj postupná dispečerizácia tratí a zavádzanie centier riadenia dopravy pre možnosť diaľkového riadenia.

Aktuálne však prebieha proces tvorby tzv. národných plánov obnovy vychádzajúcich z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (EK) v rámci nástroja NextGenerationEU. Rovnako je pripravovaná metodika pre prioritizáciu jednotlivých investičných zámerov pre nasledujúce obdobie Eurofondov, ktorej spracovanie zastrešuje ÚHP MF SR v súčinnosti s vlastníkom infraštruktúry (v zastúpení MDV SR), pričom ŽSR sú súčasťou tímu. Nakoľko viacero z uvažovaných výhľadových strategických zámerov (najmä tých dlhodobých) nemá žiadnu projektovú prípravu, prioritou ŽSR pre nadchádzajúce obdobie bude obstaranie štúdií realizovateľnosti pre tieto zámery, ktorých výsledky ekonomického hodnotenia budú nevyhnutné pre ďalšie pokračovanie v realizácii zámerov.

Pripravovali ste aj dva optimalizačné projekty, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie finančnej stability ŽSR a zachovanie konkurencieschopnosti spoločnosti na trhu práce v najbližších rokoch. Ako sa vám zároveň darí motivovať súčasných zamestnancov, ako aj nových uchádzačov o prácu?

Železnice Slovenskej republiky, ako jeden z najväčších zamestnávateľov na Slovensku, ponúkajú množstvo pracovných príležitostí a pozícií. Momentálne pre nás pracuje viac ako 13 600 zamestnancov.

V súvislosti s mimoriadnou situáciou 1. vlny pandémie COVID-19 sme zaznamenali zvýšený záujem o zamestnanie. Napriek tomu stále vnímame nedostatok zamestnancov v regiónoch Bratislava a Trnava. Tiež v profesiách ako elektromontér a v oblasti dopravy, kde nám ľudia pomaly odchádzajú do dôchodku. Priemerný vek našich pracovníkov je dnes 47,52 rokov, ale práca pre ŽSR je vhodná aj pre mladých záujemcov o zamestnanie a čerstvých absolventov v rôznych pracovných oblastiach. Minulý rok sme zvýšili mzdy približne o 40 euro, ďalšie zmeny v mzdách sú naviazané na rokovania s odborovými organizáciami.

ŽSR poskytujú pre svojich zamestnancov rôzne benefity v oblasti starostlivosti o zamestnanca v prípade zdravotných problémov, stravovania, kariérnych podmienok, ale aj pri podpore zvýšenia kvality života (príspevky na poistenie, ubytovanie,...). No a v neposlednom rade, ŽSR sú najmä stabilnou spoločnosťou s tradíciou tzv. modrej armády.

Ako sa vašej spoločnosti dotkla epidémia koronavírusu, čo sa týka vašich zamestnancov, ako aj cestujúcej verejnosti?

V súčinnosti s ministerstvom dopravy a dopravcami v osobnej doprave sme pripravili opatrenia vo vzťahu k zamestnancom ŽSR a cestujúcim s cieľom zamedziť ďalšie šírenie ochorenia COVID-19 prostredníctvom železničnej dopravy.

Zamestnancom, ktorí pri výkone svojho povolania prichádzajú do blízkeho kontaktu s cestujúcimi, sme poskytli osobné ochranné pracovné pomôcky a dezinfekčné gély na ruky. Pre cestujúcich sme zabezpečili čistenie a dezinfekciu v priestoroch železničných staníc, predovšetkým povrchov, ktorých sa ľudia dotýkajú, ako sú ovládače dverí, kľučky, madlá, opierky na ruky, stolíky a podobne. Zároveň stále zabezpečujeme zvýšenú informovanosť cestujúcej verejnosti o spôsoboch prevencie ochorenia COVID-19 formou umiestnenia informačných letákov a oznamovacej techniky v priestoroch železničných staníc. Ďakujem našim zamestnancom a cestujúcim, že dodržiavali nariadenia vlády a dúfam, že spoločne zvládneme aj nasledujúce obdobie.

Ako prebieha vaša spolupráca so spoločnosťou OLTIS Group a.s.?

ŽSR spolupracujú s množstvom partnerov, s ktorými máme dlhodobé a korektné vzťahy. Spoločnosť OLTIS je náš dlhodobý zmluvný partner, dodávateľ špecifických informačných systémov pre dopravnú prevádzku. Základnými prevádzkovými SW sú Elektronický dopravný denník a Vlakový dispečersky systém. Pre riešenie ad-hoc požiadaviek na tvorbu osobitných cestovných poriadkov používame od tohto dodávateľa SW Plánovanie trás, ako aj spomenutý Systém mimoriadnych zásielok. Pre cestujúcu verejnosť slúži aplikácia Mapa polohy vlakov a Informačné tabule. Pre dopravcov, existujúcich alebo budúcich, slúži v rámci Podmienok používania železničnej infraštruktúry aplikácia Info Mapa ŽSR. Z nových akcií firma OLTIS kooperuje a zabezpečuje spoludodávku projektu Komplexný interoperabilný systém, ktorého cieľom je implementácia TAP/TAF TSI v podmienkach ŽSR. Z tohto objemu aplikácií je teda zrejmé a môžeme skonštatovať, že spolupráca s firmou OLTIS je dlhodobo na profesionálnej úrovni v obojstrannej spokojnosti.