Inzerce

STU má nové vedenie a ambíciu uspieť s projektmi

3. listopadu 2021
STU má nové vedenie a ambíciu uspieť s projektmi

Slovenská technická univerzita v Bratislave vstupuje do nového akademického roka s novým vedením i ambíciami. Profesor Oliver Moravčík, ktorého začiatkom septembra vymenovala prezidentka do rektorskej funkcie, chce viesť modernú univerzitu, úspešnú vo vzdelávaní a výskumných projektoch. Nielen o nich sme sa porozprávali s prorektorkou STU Ľubicou Vitkovou.

V súvislosti so stále aktuálnym bojom s pandémiou covidu-19 zarezonoval vo verejnosti výsledok výskumného projektu monitoringu odpadových vôd, ktorý realizoval vedecký tím Oddelenia environmentálneho inžinierstva Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave pod vedením docenta Tomáša Mackuľaka. Ukázal, že odpadové vody dokážu signalizovať nastupujúcu vlnu šírenia nového koronavírusu.

Monitoring odpadových vôd na prítomnosť koronavírusu na Slovensku začal tím pod vedením docenta Tomáša Mackuľaka z Oddelenia environmentálneho inžinierstva FCHPT STU v Bratislave zberom vzoriek koncom februára 2020. Ich analýza sa začala v apríli na Katedre molekulárnej biológie PriF UK a na Ústave molekulárnej biomedicíny LF UK v Bratislave. Výskum je multidisciplinárny, preto sa na projekte VIR-SCAN intenzívne spolupracovalo aj s epidemiológom Martinom Pavelkom z IZA.

V rámci projektu VIR-SCAN majú vďaka spolupráci s vodárenskými spoločnosťami vedci dáta z viacerých čistiarní odpadových vôd, ktoré pokrývajú vyše 1,2 milióna obyvateľov. Tím docenta Mackuľaka zistil, že odpadové vody signalizujú nastupujúcu vlnu šírenia vírusu približne 12 dní pred pozitívnymi PCR testami a 27 dní pred úmrtiami. Monitoring odpadových vôd by teda mohol byť doplňujúcou metodikou k už zabehnutým epidemiologickým postupom. Súčasťou výskumu je aj sekvenovanie koronavírusu z odpadových vôd, ktorý identifikuje, aké mutácie na Slovensku dominujú. Ide o iniciatívu Európskej komisie. Jeden z dôležitých záverov je tiež zistenie, že čistiarne odpadových vôd na Slovensku dokážu z vysokou účinnosťou odstraňovať častice koronavírusu z odpadových vôd.

Že STU patrí medzi z lídrov inovácií na Slovensku, potvrdila aj získaním projektu výskumu a vývoja vy­užiteľnosti dronov v boji proti pandémii spôsobenej covidom-19 UAVLIFE s celkovým rozpočtom 6 353 865,34 eur. Aký je cieľ projektu a akú úlohu v ňom zohrajú vývojári z STU?

STU sa v rámci projektu, ktorého zodpovedným riešiteľom je profesor František Duchoň z FEI STU, primárne venuje vývoju samotného bezpilotného lietajúceho prostriedku, Žilinská univerzita má na starosti riadenie celej letky. Súkromná spoločnosť má na starosti vývoj motora a meničov pre dron, skúmanie vplyvu letových podmienok na biologické vzorky a vývoj informačných systémov pre celý systém má na starosti nezisková organizácia. Projekt je zameraný na vývoj autonómnej, teda bezpilotnej letky dronov, ktorá bude schopná na základe centrálneho informačného systému prevážať biologické vzorky (vrátane testov) aj v mestskom prostredí. Súčasťou výskumu a vývoja je aj vlastná UAV (Unmanned Aerial Vehicle) platforma (inak povedané slovenský dron), navigačné metódy tohto drona, riadenie letky takýchto dronov a ich koordinácia, informačné systémy riadiace celú prevádzku a výskum vplyvov letu na prevážané biologické vzorky. Účelom je zrýchliť prenos týchto vzoriek z odberových miest covidu-19 do laboratórií. Systém bude možné využiť aj na iné účely, napríklad na monitoring katastrofických udalostí, rýchly prenos potrebného materiálu do ohrozených oblastí bez ohrozenia životov záchranárov a podobne. Na projekte sa podieľajú tri fakulty STU – Fakulta elektrotechniky a informatiky, Strojnícka a Materiálovotechnologická, preukazuje tak aj  vysokú schopnosť vnútornej spolupráce súčastí STU.

Slovenská technická univerzita sa stala členom záujmového združenia Inteligentná mobilita Slovenska (Smartmobility Slovakia). Združenie chce byť súčasťou podporného prostredia a aktívne pôsobiť v prospech rozvoja inteligentnej mobility na Slovensku. Čo očakáva STU od účasti v ňom?

Združenie je platformou spolupráce subjektov súkromného, akademického a verejného sektora a občianskej spoločnosti, ktorí sa angažujú v oblasti mobility alebo ju aktivitami ovplyvňujú. Mobilitu chápe ako komplexný hodnotový reťazec prepojenia dopravy s priemyselnými odvetviami a službami cielený na používateľa s ohľadom na spoločenské aspekty, potreby a požiadavky ľudí, teda nielen ako dopravné strojárstvo, dopravu a prepravu. Koordinátorom za STU je dekan Strojníckej fakulty Ľubomír Šooš. Štrnásť zakladajúcich partnerov platformy chce pomocou komplexného prístupu zlepšovať verejnú politiku v oblasti mobility a akcelerovať inovácie v doprave, v ktorých Slovensko zaostáva. Ide napríklad o počet registrovaných patentových prihlášok, podiel zamestnancov vo vede, výskume a inováciách v dopravnom strojárstve (najmä sektora automotive) a mobilite ako celku v porovnaní s krajinami V4 a aj strednou a východnou Európou, nepripravenosť vnú­troštátnej právnej úpravy a regulácií, nedostatočné prepojenie akademického sektora a priemyslu, plnenie politických cieľov vyplývajúcich z nášho členstva EÚ atď. Združenie má byť súčasťou podporného prostredia a aktívne pôsobiť v prospech rozvoja inteligentnej mobility na Slovensku a pomáhať eliminovať faktory, ktoré obmedzujú inovačné aktivity v tejto oblasti.

STU má záujem posilňovať vedecké kapacity. Spolu s SAV a UK preto pokračuje v programe SASPRO 2, zameranom na návrat našich vedcov zo zahraničia na Slovensko. Určený je však nielen pre slovenských vedcov, ktorí aktuálne pôsobia v zahraničí a chcú sa vrátiť do rodnej vlasti, ale aj pre výskumníkov zo zahraničia, ktorí chcú robiť vedu na Slovensku. Koľko kvalitných vedcov by vďaka nemu mohlo prísť na Slovensko?

Tri popredné organizácie v oblasti vedy a výskumu spolu ponúkli 40 voľných pozícií pokrývajúcich rôzne výskumné oblasti na 70 potenciálnych hostiteľských organizáciách. Každá z univerzít prijme na svoje pracoviská po 10 vedcov a zvyšných 20 bude pôsobiť na ústavoch SAV. Záujemcovia mohli svoje projekty prihlasovať do 31. augusta 2021. Vyhodnotí ich panel expertov, ktorý vyberie tie najlepšie.

Podmienkou dosahovania špičkovej úrovne slovenskej vedy je aj participácia  vysoko kvalitných vedcov zo zahraničia a prepojenie nášho výskumu so zahraničným. Preto je tento úspešný program veľmi dôležitý a STU z neho bude nepochybne profitovať.  

Vysokú kvalitu výskumu na STU dokazuje aj fakt, že profesor Marián Peciar z Ústavu procesného inžinierstva Strojníckej fakulty STU je jedným z piatich laureátov ocenenia Vedec roka 2020. Triumfoval v kategórii technológ roka. Ocenenie vyhlásili Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) SR, Slovenská akadémia vied (SAV) a Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností. Čím presvedčil porotu o svojom prvenstve?

Porota ocenila profesora Peciara za mimoriadny prínos v oblasti vývoja unikátnych technológií spracovania suchých aj vlhkých práškových a zrnitých látok, v oblasti pokrokových materiálov pre nasadenie v systémoch industry 4.0 a za výchovu mladých technológov. Je uznávaným odborníkom v oblasti procesnej techniky, špecifického interdisciplinárneho odboru prepájajúceho oblasť strojárstva a chemického inžinierstva. Profesor Peciar sa venuje prednostne výskumu v oblasti mechaniky partikulárnych látok, ktorý vychádza z potrieb priemyselnej praxe a neustáleho vylepšovania BAT-technológií. Jednou z posledných a investične najrozsiahlejších vyvinutých technológií na spracovanie granulovaných hnojív transformáciou primárnej zmesi na finálny produkt s presne definovanými chemickými a mechanicko-fyzikálnymi vlastnosťami s využitím procesov dezintegrácie, homogenizácie, kompaktovania a granulácie partikulárneho materiálu a následného triedenia a obaľovania výsledného produktu, je projekt unikátny v celosvetovom meradle. Profesor Peciar bol vedúcim vývojového, projektového aj realizačného tímu uvedenej unikátnej patentovanej technológie. Po dvoch rokoch práce dodali spoločnosti Agro CS výsledky, ktoré vyhodnotila ako jedinečné z hľadiska technológie a kvality vyvinutých zariadení. Výraznou prednosťou unikátnej technológie je veľká úspora materiálových a energetických tokov.